Je to chémia, nie je to chémia? Tak si to ujasnime. Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Gainer, proteín, aminokyseliny, kreatín, inosin, tyrosin všetko sú to látky ktoré telo už obsahuje, vie si ich vyrobiť, prípadne ich prijíma zo stravy. Takže je to jasné? Áno, je to chémia, tak ako je chémia aj kus prasaťa a varené údené koleno!
Photo by Sage Ross, from Wikipedia
Keď ich teda telo vie samo vyrobiť, prečo ich konzumovať v takej neprirodzenej forme? Jednoducho preto, lebo strava nemá dostatočnú kvalitu a jej energetická využiteľnosť a biologická hodnota je nízka.
“pokud trénujete vícekrát týdně, měli byste vážně přemýšlet o tom, že musíte jíst nejenom více, ale především kvalitněji”
Petr Fořt, Sport a správná výživa
“Důležitější je však konstatování, že není jedno co jíte, přestože konzumujete dostatek energie. Nepotřebujete totiž jenom energii, ale také řadu dalších látek, které jsou nezbytné k udržení schopnosti přijatou energii využít. Podstatný pro zdraví není dostatek či dokonce nadbytek energie, nýbrž kvalita stravy. Jistěže více a lépe musí jíst ten, kdo je mimořádně fyzicky zatížen.”
Petr Fořt, Sport a správná výživa
Denná dávka bielkovín je 1,5 až 2g bielkovín na 1kg telesnej hmotnosti. Jedinec vážiaci 70kg by mal denne skonzumovať okolo 126g bielkovín (70*1,8). Na 100 gramov surového kuracieho mäsa sa uvádza 20g bielkovín, z čoho vychádza 630g mäsa denne.
Keď zvážime dobu trávenia a celkovú kapacitu tráviaceho systému, 2 fázové silové tréningy, 4-5 tréningov týždenne, neschopnosť tráviacej sústavy normálne pracovať niekoľko hodín po tréningu, anabolické okno ale aj imunosupresívne okno…. je jasné, že bez doplnkov to nepôjde.
V prípade lezenia zameraného viac vytrvalostnejším spôsobom je telo doslova vyžmýkané zo sacharidov, ich spotreba je daná celkovým energetickým výdajom pri výkone. Rýchla a dokonalá regenerácia zásob glykogénu bez vhodného gaineru ide dosiahnuť len veľmi ťažko, ak vôbec.
Energetický proces tela je celkom jednoduchý. Prvé sekundy tréningu telo zužitkuje fosfáty (ATP – Adenozíntrifosfát, CP – Kreatinfosfát) a následne na to sa začne spaľovať glykogén. Štiepením glykogénu si telo vyrába energiu. Glykogén (okamžite energeticky využiteľný sacharid) je cukor uložený v pečeni a svaloch. Vyčerpanie jeho zásob sa prejaví poklesom výkonu.
Ako náhradný energetický zdroj namiesto glykogénu sa použijú aminokyseliny, ktoré sú stavebnými zložkami svalov a tkaniva. Spaľujú sa v poradí glutamín, asparágová kyselina, valin, leucin, isoleucin. Znamená to riziko postupného a nenápadného zmenšovania svalovej hmoty (znižovanie výkonu) a z hľadiska organizmu riziko znižovania imunity. Toto riziko hrozí pokiaľ výživa nezodpovedá typu záťaže. Základným kritériom pre vyššie uvedené riziko je počet tréningov počas týždňa. Pri klasickej kvalitnej strave sa hovorí o zhruba 3 tréningoch týždenne! Viac vaša tráviaca sústava nestačí pri klasickej strave zabezpečiť. Samozrejme pri ťažkej fyzické práci v zamestnaní to môže byť aj menší počet tréningových jednotiek.
Ako úvod to myslím stačilo, podrobnejšie niekedy nabudúce…
super dik za info
BCAA sa odporucaju davat pred, po a aj pocas 🙂 Ak vsak po treningu davas gainer/protein je mozne ze tieto uz obsahuju BCAA. BCAA nie su len energeticky zdroj, znizuju napr. tvorbu kyseliny mliecnej a chrania svalove tkanivo. Ano pred treningom sa doporucuje nieco male sacharidove nemalo by to mat vsak prilis vysoky glykemicky index. Posnazim sa aby bolo pokracovanie co najskor 😉
na uvod dobre, dufam ze to pokracovanie nabuduce bude uz o tyzden 🙂 Niektori jedinci si davaju aminace pred treningom – ale ked pises ze je to az nahradny energeticky zdroj nebolo by lepsie si dat nieco sacharidove pred treningom a az po treningu bcaa?