Ako svojho času Kmeťo napísal, cesta má vyše 40 krokov. Prvú polovicu prehopsáš do miesta, kde sa oddychuje a nasleduje bouldrík, za ktorým je už len ľahší dolez. Nie že by sa tam pri troche nešťastia nedalo spadnúť…
V ceste je pár dierok a s mojimi prstami sa mi to už dva roky nedalo rozumne liezť. Tento rok sa pridal lakeť na opačnej ruke a asi sa to vykrátilo. Nakoniec ma teda aj bez poriadneho tréningu Brumík pustil.
Cesta na climb.sk, lezec.cz a 8a.nu.
Dohodol som sa s Lumírom, ale keďže tu mali byť ďalší ľudia povedal som si, že prídem skôr. Aké bolo moje sklamanie keď som zistil, že som tu sám. Šiel som sa poprechádzať a stúpil som do hovna, čo sa ešte môže pokaziť? Trochu rozladený som si o dvanástej ľahol na dečku a zaspal. Zobudil som sa o hodinu a stále sám. Už som začínal byť nervózny, no po pol hodine dorazil Lumír. Hurá. Dávam rozlez a rýchly pokus, no na začiatku bouldríka mi šmykne noha. Cítil som síce silu no tá chyba ma posiela dole. Lumír si vyskúšal Basejumpera a idem na druhý pokus. Som už v úvodnom spoďáku, keď prichádza Andrej a začne točiť na mobil. Na konci bouldríka zisťujem, že necvaknem. Trošku dramatizácie a tak rýchle ďalej do dierky, z ktorej nakoniec len tak tak cvakám. Ešte za hranou pri cvakaní zlaňáku mi trošku šmykne päta, ale šťastena sa ešte asi neunavila.
A spomínané video