Skala

Višňovská Skala (r.1999) je trochu odlišná od ostatných miestnych vytrvalostných ciest. Je oveľa viac bouldrového charakteru. Tri bouldre, medzi ktorými sú dobré oddychy, pričom najťažší je ten prvý. Postupom času sa vymyslel nový spôsob a klasifikácia sa ustálila na 8b.

Marek Repčík o Skale (Jamesák 2000/1)

“Najťažšia cesta z minuloročnej jesene Skala dostala štyri opakovania – zabojoval tu hlavne Miro Dvoršťák, ktorý si ňou posunul svoju hornú lezeckú hranicu. Jej najťažšie miesto sa však teraz lezie trošku ľahším spôsobom (len Juro Repčík zopakoval pôvodný variant) cez viaceré chyty vpravo, ktoré som pri prvovýstupe bral ako súčasť vedľajšej cesty a nepoužíval ich. Klasifikácia sa teda ustálila na stupni 10, ale ceste to neuškodilo – je takto vyrovnanejšia a príjemnejšia.”

Tento rok sa cesta dočkala aj prvého ženského prelezu. Lenka sa po vylezení Veľkého Haremheba v nej prešla bez väčších problémov. (Rozhovor s Lenkou)

Kubo predviedol že nie vždy je to o podmienkach, jeho prelez v brutálnom daždi.

Na záver minuloročný Kmeťov príbeh vo Višňovskej Skale. Pre tých ktorým neprišiel mailom 🙂 alebo si ho neprečítali po Penovom zverejnení.

Utorok volam Jurovi, ze zajtra do Visne. Juro ze aaaj hej. Ja ze mozem uz od 13,00 lebo mam doobeda zubara. V stredu rano sa zobudim, burka jak svina, leje ako z krhly. Zbalim si veci na stenu, ze sa zastavim od zubara zatrenovat, visnove asi nehrozi. Po zubarovi so strpnutou papulou doficim do ziliny, svieti slniecko. Juro akurat niekde odchadza, pytam sa ho na Visen. Ja neviem, prerabame matrace na stene, aj by som siel ale neviem…najskor o 16,00.

Vola Lenka, ze aj ta by sla ale tiez najskor o 16,00. No co uz, idem domov zoberiem decko zo skoly a dohodnem sa s otcom, ze mu ju tam o 16,00 doveziem (Zuzana bola v robote). 15,45 mlada zahlasi, ze ona ide so mnou! No do riti. Balim aj decko, aj nieco na hranie, aby sa nenudila, nejaku stravu a o pol piatej sme na parkovisku vo Visni. Auta nikde, tak volam Jurovi. Ten ze nejde, vraj bol strasny lejak pred hodinou v Ziline. Skusam volat Lene, ta nedviha…Som nahraty.

Volam Jurovi, ze sa Lenke nemozem dovolat a ze idem sa aspon pozriet hore, ako to vyzera. No co uz, ked som sa tu dotrepal aj s deckom, aspon sa prejdeme. Vyjdeme hore, skala je sucha, akurat zhora su veci zatecene, Napr. Haremheb alebo Los brnos. Akurat strasne vlhko z toho výparu. Volam jurovi, ze sa da a on na to, ci nie je vlhko. Ja ze hej a on ze teda nejde. Som nahraty druhy krat, lena nedviha, som v keli. No co, ked sme sa tu s deckom vytrepali, aspon sa pozrieme do jaskyne, urobime slniecko z kamenov a pojdeme domov. Uz sa zberame, ked vola Juro, ze Lenka ide aj s mirom dvorstakom a ze aj on pride. Hurá. Tak sa rozbalim, pomaly rozcvicim, rozleziem na kameni. Davam si na cas, poriadne sa rozcvičujem, kym pridu. Medzitym zase prsi, nevyzera to dobre. Cas bezi, ubehla dalsia polhodinka, tristvrtehodinka, hodinka, pomedzi to prsi. Rozmyslam, ze asi to vzdali, ked prsi a uz mi aj dochadza trpezlivost. Som tu ako kokot, uz sa nikdy takto nedohodnem, radsej budem sam trenovat na stene.

Je 17.30, Zuzana robi do 18,00, ideme domov, zoberiem ju po ceste a pojdem este niekde zaliezt na stenu. Zbalim batoh, hodim ho na chrbat a vtedy sa objavi dole lena s Mirom Dvorstakom. ja som ale uz rozhodnuty ist domov. Oni ze nech leziem s nimi, ale ked vidim tu komotnost, ako sa tam motkaju, nemam najmensej chuti zostat. Pri nich mam sancu vyliezt tak dve tri cesty a bude tma. A decko na krku. Chvilu s nimi kecam, do 18.00 pre Zuzku mam este cas. Uz sa zberam domov, ked sa dole objavi Juro. Je rozhodnute. Ide sa liezt!!

Bruska, Geneza, rozmyslam, co dalej. Skalu sa mi liezt nechce, som unaveny z pondelka z treningu. Ale aspon si to nabeham, aspon ten vrch. Tak si to nacvakavam ten spodok, klucovy krok nejde. Skusim druhy, treti krat a nic. Holt, maximalka dnes nie je, potrebujem aspon 2 dni oddychu. Posedim, pokefujem, namadzujem a hop, zrazu to ide. Som v prvom oddychu a vravim si, aspoň to treningovo dolez, to je to najlepsie, co mozes dnes urobit. Tak valim hore, aj oddychy si davam take nedostatocne, aby som si zabojoval. Stred ide, ale este nie je po Bruske a Geneze clovek dobre aktivovany, citim to. Vrsok napodiv velmi lahko, aj prekrok cez patu, aj spodaky. Zapnem zlanak, spusti ma na hranu a vrchny bolder bez oddychu este raz. Ide to bez problemov, super. Spusti ma dole. ….No, keby motyka vystrelila a ja by som dal spodok v kuse, tak by som to mohol dorazit. Ale to je cesta o maximalke, a ta dnes ostala na stene vo Varine.

Nejaky oddych dam, ale nic moc, casu malo. Vravim si, ze aspon si to dam este raz od bouldra hore v kuse, aby som to v sobotu naistotu preliezol. Naliezam, spodok uz je brnkacka, boulder, sponujem sa a hop, napodiv listu chytam celkom slusne, tak na 3/4 hrubky, lepsie ako v sobotu. Hop hop hop a som v prvom oddychu. Ale bandasky sa hlasia, ked je clovek unaveny, vydrzi 1-2 tazsie cesty a potom zhasne. Toho sa zacinam bat. V hlave mi to srotuje, tie oddychy ma nicia. Ale musim mysliet pozitivne, vravim si. Ved som to uz vyliezol odtialto v kuse, aj vrch mi siel. Musis zabojovat, chlape. Kurva. Druhy boulder s prehladom, ale v druhom oddychu mi uz nateka. Rozhodne dnes neoddychnem tak kvalitne ako minule. Oddychujem co to da, moc sa mi do toho nechce, zodpovednost zvazuje ruky, lebo citim sancu na prelez. Nadychnem sa a kricim Jurovi, ze idem na to. Pata drzi, asi som sa to uz naucil. Lista v pohode, pridrz drzim akosi zle, kurva nezmetkuj chlape, teraz idu nohy, davaj, slap. Prvy spodak, vykladam lavu nohu, nemam ju tak ako ma byt, presne na stupe. Nie je cas sa tu onanovat z nohou, treba liezt, valit hore, lebo zhasnem. Chytam aj druhy spodak a obidve nohy stale na stupoch. Fuha, uz len vytrepat nohy hore. Chalani kricia pod pod, naslapem, zrazu ake lahke a som hore. Neskutocne. Po tom vsetkom, co som dnes zazil som to vyliezol. A to som zacal liezt az hadam o siestej vecer.