O Rodellare sa už naozaj veľa publikovalo, a preto si myslím, že túto lezeckú oblasť v Španielsku netreba veľmi predstavovať. Napriek tomu som rozhodol napísať pár informácií a dúfam, že niekomu pomôžu pri rozhodovaní o ďalšom lezeckom výjazde.
Rodellar sa nachádza asi 300 km západne od Barcelony v pohorí Sierra de Guara a patrí do národného parku Parque de la Sierra y Canones de Guara. Veľmi rýchly spôsob dopravy je letieť napríklad z Bratislavy do Girony a tam si prenajať auto priamo na letisku. Spiatočná letenka sa v predstihu dá kúpiť zhruba za 100 eur a viac. Auto prenajmete na týždeň asi od 120 €. Záleží samozrejme od sezóny a auta. My sme sa však rozhodli pre 24-hodinovú cestu autom Bratislava-Rodellar.
Oplatí sa, keď je vás v aute viac alebo potrebujete odviezť veľa vecí na ohodlné bývanie v kempe. Osvedčila sa nám cesta cez Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko do Španielska. Je o niečo lacnejšia ako južná trasa cez Taliansko. Bývať môžete v jednom z dvoch kempov (campingmascun.com), refugiu (refugio-kalandraka.es) alebo v novom hoteli a bungalovoch (vallederodellar.com). Nás jedna noc v kempe mimo hlavnej sezóny stála 7 eur na osobu. V refugiu Kalandraka sú ceny podobné a bungalov stojí cca od 15 eur noc/osoba. Spanie mimo neodporúčam, celá oblasť je totiž v národnom parku. Policajne hliadky sú tu pravidelné a pokuty naozaj rozdávajú. Zalezie si tu každý. Či už sa zaujímate
o dovolenkové lezenie alebo ťažké cesty, je z čoho vyberať. Sprievodcu kúpite za 20 eur. Rozhodnúť sa môžete pre sprievodcu od Andradu alebo Lograna. Klasifikácia sa v nich zväčša zhoduje a aj graficky sú obe publikácie výborne spracované. Liezť sa tu dá aj v lete, steny v kaňone sú rôzne orientované, no s teplom treba rátať, v zime zasa býva veľmi chladno. Najlepšie podmienky sú na jar a jeseň. Väčšina ťažkých ciest je dlhšia vo veľkých previsoch po rôznych kvapľoch, stiskoch a podľa mňa dobrých chytoch. Takže stačí trocha sily, vytrvalosť a technika zakladania kolien. Odporúčam sem ísť na dlhšie, lebo na typ lezenia si treba najskôr zvyknúť. Ak sa to podarí, tak sa cesty na maxime dajú rýchlo preliezať a lezenie na OS je často dobre čitateľné. Jedna z výhod kaňonu je, že po lezení sa dá vždy schladiť v pekných lagúnach s priezračnou vodou. Mne sa podarilo za tie dva týždne vyliezť 2x 8b+ a 7c+ OS, Kubovi 2x 8b/+ a 8b+. Pedro spadol vo svojom výjazdovom projekte za 8b posledný deň v poslednom pokuse v kroku, kde by sa padať už nemalo, a tak mu prelez unikol len o chytík. Ale zase má motiváciu sa sem ešte vrátiť. Jaro pojal výjazd dvojfázovo. Do obeda vždy rýchlo vyliezol viac ciest a poobedie venoval objavovaniu krás okolia. Edo s Robom vyliezli množstvo ciest po celom kaňone a ku koncu výjazdu sa obom podaril pekný prelez rovnakej cesty za 7b+. V Rodellare mám aj po tretej návšteve stále čo liezť. Rád sa sem niekedy určite vrátim a oblasť vrelo odporúčam.
Na záver zopár fotiek okolia:
