Rudo Tefelner a Stano Martinka na Súľove v snahe neprehrešiť sa tradícii a liezť čo najťažšie, použili k prvovýstupom špeciálnu techniku: liezli odspodu a keď dosiahli miesto kde chceli osadiť istenie, prestali liezť ďalej a zostúpili väčšinou dlhým pádom. Istenie na danom mieste osadili zhora. Striedanie lezenia, skákania, výstupu na vrchol inou cestou a zlaňovania pokračovalo až kým nedokončili svoju cestu.
“Hrana 1624” za 9/9+ a “Opus dei” za 10- na Súľove boli vylezené týmto štýlom v rokoch 1987 a 1988. Obidve cesty sú povestné dlhými odlezmi s možnosťou 10 – 15 metrových civilizovaných pádov (podľa Tufiho slov) a zemovky v prípade pádu pri cvakaní istenia. (zdroj)
Toľko z histórie. Hrana je úžasnou logickou líniou a každý kto bol pod vežou pri ohnisku si ju musel všimnúť. Pôvodná línia bola odistená 3 kruhmi, neskôr boli vymenené za borháky a pri vzniku cesty Dio bol pridaný ďalší borhák. Tak sa hrana stala luxusne odistenou líniou. 🙂 Obtiažnosť a krása cesty však zostala nezmenená. Nadaľej ostáva výzvou …
A prečo vlastně 1624? vie niekedo?
Podla Tufiho slov to nema ziaden vyznam 🙂
Tak to je haluz! :o) Diky