Tak je to aj s “Tretje tisočletje” v Mišja peči. Pekné, relatívne dlhé, kolmé 8a po príjemných chytoch. V podstate taká ladička. Problém nastáva úplne hore, kde je vyvŕtaná umelá jednoprstová dierka, kde proste hrubšie prsty nevlezú 🙁 smutný to príbeh.
Tretje tisočletje
Priseknutie čí našrobovanie chytu do hladkej pasáže, zväčšenie chytu čí naopak odlomenie madla, zahladenie chytu aby sa nedalo preklepať, spevnenie chytu sikou, navŕtanie odvodňovacej dierky aby nahromadená voda v chyte nezmrzla, zbrúsenie ostrých hrán, to všetko sú rôzne formy doktoringu.
Či už sa zásah robí aby bola línia vyrovnaná, ľahšia či ťažšia, je to veľmi citlivá téma. Veľa ľudí ma jasný názor na doktoring. NIE! Ani len netušia, že tie klasické historické línie, ktoré lezú, sú rovnako upravované. Tak či tak, hlavný boom takýchto ciest už máme za sebou. História nám ukázala, že aj keď tento smer má svojich stúpencov, ide skôr o minoritnú menšinu a v súčasnosti sa väčšinou robia už len malé úpravy, sem tam sa zbrúsia hranky či sa spevní chyt.
Vyrobiť niečo priamo na svoju dĺžku, hrúbku prstov je pekný spôsob ako dať iným vedieť “Naserte si!” , alebo je to celé inak a sme len sakra slabí a bez sily a vytrvalosti 🙂
Kto má väčšie bo 😉