Sezóna 2013 - Matterhorn

Začalo to klasicky tréningovým kolečkom.

Keď konečne začala sezóna rýchle som si opäť vyliezol Balua 8a+ a Uchyla 8a. Mal som v pláne ešte Sen 8a+. Myslel som si, že to bude ľahká korisť.

Ako sa ukázalo bola to tak trocha skúška trpezlivosti, buď bol kľúčový spoďáčik v bouldri mokrý, alebo bol vo výleze sneh.

Pedrov sen

Nebol to príjemný pocit liezť cestu, ktorá je pod maximom a napriek tomu tam spadnúť. Dva krát som doliezol za boulder, kde je cesta vylezená a napriek tomu som tam spadol. Sneh na tých oblinkách moc nedržal. Nakoniec sa mi tuto vtipnú kombináciu podarilo preliezť a pridal som ešte Tour de Sova 8a+/8b. Prijemné dlhé lezenie, niečo z kategórie „vysoké číslo ľahké lezenie“ 🙂

Tour de Sova 8a+/8b

Podľa Thomasovej teórie Maximum je interval som na spodnej hranici cítil výrazný posun, ostávalo už “len posunúť tú hornú hranicu”.

Na jar bolo veľmi nepriaznivé počasie a postupne sme sa opäť presunuli už klasicky do Višňového.

Višňové

V rámci rozliezania pred Višňou a doliezania po Višňi som si ešte na Súľove stihol vyliezť Knihu džunglí 8a a Hadimršku, veľmi prijemné vyrovnané 7c+ bez výraznejšieho ťažkého kroku.

Vo Višni to malo klasický scénar, zatiekla, prišli beznádejné teploty a nedalo sa poriadne liezť.

panoráma z Višňového

Až keď sa na jeseň znateľne ochladilo začalo sa preliezať. Vyliezol som si Baskervila 8a+, Šaja 8a+ na Súľove príšernosť HrAxel 8a+. Pár krokov za 7c, potom jeden-dva brutálne kroky a ľahký dolez. Išlo o tretí prelez a určite to nebude patriť medzi často opakované cesty. Zopakoval som si ešte asi najkrajšie miestne 7c+ Achilla.

Teploty ešte klesli a behom mesiaca sa mi podarilo vyliezť si štyri charakterovo úplne odlišné cesty čo bolo príjemné zadosťučinenie po hnusnom lete.

Konečne pustila Abadžikra 8b/8b+ kde som riadne vymrzol, pre mňa asi najťažšia cesta aj keď číslo tomu nezodpovedá. Tým som Višňové definitívne uzavrel.

Abadžikra