Pod skalami je aj v zime rušno, alebo odkrývame minulosť, trávime tam prítomnosť a vidíme v tom budúcnosť.
Neďaleko Vápenky, asi 10-15 min. na východ, sa nachádzajú dve menšie skalky. Na jednej z nich kedysi dávno, keď sa piesok lial a voda sypala, začali vznikať lezecké cesty. No z nejakých príčin ostali aj so skalou napospas prírodným živlom a nekompromisnej vegetácii. Možno to bol zámer, možno osud a či náhoda? Že čakali do dnes, kým nepríde niekto, kto ich opäť sprístupní, trochu pohýčka, opráši to čo tu kedysi niekto začal a možno aj niečo naviac vytvorí? To ukáže až čas, no teraz treba nevyhnutné. Vytvoriť základné prostredie, aby mohla neskôr prísť aj tá tvorivá časť. Takže pílime, sekáme, rúbeme, čistíme a v predstavách vytvárame nové cesty ako dosiahnuť ďalší cieľ . Snáď sa tu zastavia aj ďalší lezci, keď odpadne prekážka (výhovorka) “strašne je to tam zarastené”.
