Ľudoprázdne Višňové

Višňové, ideš? Idem! Krátko a jasne.

Výjazd začínal dobre už pri Trenčíne, keď nám auto signalizovalo dojazd.

Na parkáči ručička teplomera klesla na 7st.C a ktomu vietor.

Jediný živý obyvateľ prekvapený našou prítomnosťou sa radšej rýchlo utiekol schovať.

Osameli sme a iba expresky sa smutne kývali vo vetre.

Višňové v celej kráse.

Koľko generácii lezcov už tu ten porastený kameň obzeralo?

Ako som mohol spadnúť pod zlaňákom? To je otázka.

Pred každou cestou bolo nutné ísť si zabehnúť a zohriať telo. Napriek nepohodliu to stálo za to. Aj nabudúce.