Je bežným omylom pozerať sa na športovú výkonnosť len ako navýsledok fyzického tréningu a kondície, to už zrejme skúseným lezcom a horolezcom pripomínať nemusím. V poslednom období odbornící naznačujú aj veľmi tesný vzťah medzi športovým výkonom a nutnosťou vynikajúcej zrakovej funkcie športovca. Čo si doposial velmi málo ľudí a to nielen laickej populácie ale aj odborníkov v oblasti zrakových funkcií a videnia neuvedomovalo je velmi úzka súvislost mezi vyladením vizuálnych funkcií (predovšetkým takých ktoré sú vo vztahu k pohybu) a zlepšovaním treningových výsledkov.
Po prečítaní prvých teoretických článkov v tejto oblasti pred pár rokmi som bol ako čerstvý absolvent nastupujúci do praxe nabitý teoretickými vedomosťami pomerne skeptický. S odstupom času, získaním praktických skúseností a preštudovaním prvých výsledkov z výskumov v tejto oblasti som do tejto problematiky začal prenikať hlbšie.
Pre základné pochopenie tejto problematiky je nutne si uvedomiť dôležitosť zraku v živote človeka a tým samozrejme aj jeho významnú funkciu pri športových výkonoch. Veľká väčšina ludí a bohužial aj očných odborníkov sa domnieva že dobré videnie znamená len dobré stanovenie zrakovej ostrosti vo vyšetrovacej miestnosti, zabúda pritom na to, že videnie je súčasťou zložitejšieho okulomotorického procesu, na vyšetrenie súčastí ktorého sa zabúda. Jedná sa najmä o vyšetrenie akomodácie (schopnosti zaostrovať), vergencie (pohybov očí), fúzie (spájanie jednotlivých vjemov z obidvoch očí do jedneho priestrového obrazu), farebného, priestorového, periférneho videnia, vyšetrenie kontrastnej citlivost, koordinácie oko-končatina, dynamickej fixácie atd.
Popisom jednotlivých vyšerení sa zaoberať nebudem, pretože pre ich pochopenie sú potrebné hlbšie znalosti z oblasti oftalomológie, rozoberieme si však prakticke vysledky vyplivajúce z výsledkov daných vyšetrení.
Predpokladá sa, že až 95% fyzického pohybu je kontrolovaného zrakom alebo sa tu zrak prejavuje ako aktivačný mechanizmus. Preto je pri športe nevyhnutný výber vhodnej zrakovej korekcie, na základe požiadaviek kladených jednotlivými športovými disciplínami. V spomínaných výskumoch boli prevádzané testy o vhodnosti jednotlivých korekcií pre určité športy a o doležitosti konkretnych typov očných vyšetrení. Vzhladom k rozsiahlosti som zhrnul len výsledky zaoberajúce sa lezením a horolezectvom.
Vzhladom k charakteru lezenia, sa pri očnom vyšetrení vyžaduje dokonale stanovenie statickej zrakovej ostrosti podla súčasných požiadaviek až dohodnoty vízusu 1,2. Vyžaduje sa tiež presne stanovenie dynamickej zrakovej ostrosti, binokulárne vyváženie s dôrazom na dosiahnutie čo najvyšieho stupňa priestorového videnia a hlbky ostrosti, a v neposlednom rade aj test periférneho videnie a koordinácie oko-končatina. Ostatné testy by som vzhľadom na nejednoznačný prínos k dosiahnutým výsledkom do vyšetrenia nezaradil.
Zo spomínaných testov vyplívajú hlavné požiadavky, ktoré sú kladené na zrak pri pohybe v lezeckom teréne. To znamená výborný stupeň videnia, rýchle senzorické funkcie (okamžité rozpoznávanie zrakových podnetov z okolia a ich analýza), vysoký stupeň priestorového videnia a hĺbky ostrosti (doležité na odhad vzdialeností a plánovanie pohybov), koordinácia senzorických vjemov s pohybom končatín. Všetky tieto funkcie je možné cielene zlepšovať. Ich tréningom a jeho výskumom sa zaoberá tzv vizuálna alebo športová optometria.
Na rozvoj a trening týchto zrakových funkcií je však nevyhnutné správne stanovenie refrakcie a vykorigovanie refrakčnej vady. To možete dosiahnuť volbou dobrého očného odborníka, a trvaním na kvalitnom očnom vyšetrení. (čo bohužial na Slovensku nieje šandardným pravidlom). Ten by Vám mal po samotnom vyšetrení a vypočutí si Vašich požiadaviek odporučiť vhodný typ korekcie pre daný šport.
V stručnosti si rozoberme vhodnosť jednotlivých typov korekcie očných vád pri horolezectve a lezení.
Okuliare
Medzi hlavné nevýhody okuliarovej korekcie pri lezení patri najmä obmedzenie zorného pola samotným okuliarovým rámom. Vzhľadom na vzdialenost samotných okuliarových skiel od oka tu vzniká aj zväčšnie resp. zmenšenie obrazov v závislosti od typu očnej vady, menšia stabilita a náchylnosť k poškodeniu. Na okuliarových šošovkách dochádza na prednej a zadnej ploche k nežiadúcim odleskom, ktoré môžu byť veľmi rušivé. Nevýhodou je tiež kondenzácia vlhkosti na okuliarových sklách pri zmene teploty okolia. Výhodou okuliarov je spravidla nižšia obstarávacia cena.
Kontakté šošovky
Výhody šošoviek su v neobmedzenom zornom poli v pororvnaní s okuliarami, velkosť obrazu je vzhladom k uloženiu šošovky na rohovke podobná skutočnej velkosti. Umožňujú stabilnešie videnie a podstane väčšiu hlbku obrazu v porovnaní s okuliarmi najma pri rozdielnej dioptrii obidvoch očí. Šošovky su zaťažené podstatne menšími optickými vadami (aberáciami) v porovnaní s okuliarovým sklom. V podstate podobne výhody ako kontaktné šošovky z hladiska optického poskytuju aj refrakčné laserové operácie.
Medzi podmienky ktoré môžu podstatne zhoršit znášanlivosť kontaktných šošoviek patrí nadmorská výška. Ked s narastajúcoou výškou klesá parciálny tlak kyslíku dochádza pri klasických šošovkách k zhoršeniu obtiaží s tým spojených, preto sa odporúčajú šošovky silikon-hydrogelové s vyššou priepustnosťou kyslíka, ktoré tieto ťažkosti podstatne zmierňujú. Vzhľadom k vyššiemu riziku zaneseniu prachu a nečistot pod šošovku su pri lezení a horolezectve väčšinou kontraindikované RGP (tvrdé plynopriepustné) šošovky. Vzhľadom k obmedzeným možnostiam správnej starostlivosti a hygieny u dlhšie trvajúcich lezeckych akcií sa odporúčajú jednorázove šošovky prípadne šošovky pre kontinuálne (nepretržité) nosenie.
Toľko v stručnosti zhrnutá úloha videnia pri športových aktivitách. Najmä pri lezení teda nám lezcom asi najbližšej. Je samozrejme, že sa tieto poznatky nedajú uplatnit v každej lezeckej oblasti a že najväčší význam budú mať pri lezení na OS, pretože nácvikom ciest sa pohybove priority posúvaju viac k sile a vytrvalosti ako samotnej koordinácii a plánovaniu pohybov. Ale to už je téma na samostatný článok.
autor: Mgr. Lukáš Rakovský