Keď som počul na cintoríne v Púchove po pohrebnom obrade na mieste jeho posledného odpočinku tichú melódiu piesne Medvídek od skupiny Lucie, vtedy to na mňa celé doľahlo. Celých 11 rokov, čo sme sa spolu túlali po kopcoch po celom svete po Andách, Alpách, Tatrách, Himalájach, či viseli pri čistení okien na výškových budovách.
Bola to jeho pieseň.
Už ju nebude mrmlať v ladných tanečných pohyboch pri ohni na Orave, ani na terase u Ang Karmu v Kathmándu a tiež už nebude svojským humorom laškovať v čangovom opare s nosičmi na výpravách. A tiež ho už nebudeme hľadať v uličkách Tamelu Dava a celý Karmov aparát, keď sa vyvrbili jeho orientačné schopnosti. Kapor. Kapor bol jeden a bude nám chýbať. Bolo vždy na neho spoľahnutie a svoje miesto si vždy zodpovedne zastal aj v dobrých chvíľach, aj v zlých. Budú nám chýbať jeho náramkami ovešané šikovné ruky a šatka na jeho ostrihanej hlave so svojskou bielou, modrou či červenou briadkou, ale hlavne jeho široký úsmev. Budú nám chýbať aj korenené filozofické rozpravy počas našich dlhých ciest.
Takého si ho zachováme.
Jožkota, Anjelika, Strapca, Kapra Srogončíka čo nadovšetko miloval svoju rodinu, priateľku, voľnosť.
Opustil nás po krátkej chorobe vo veku 44 rokov.
Komu bol blízky, zachovajme mu, prosím, tichú spomienku.
Marcel, Jana, Janula, Michal, Vlado, Gaja, Marian a horolezci ŠK Matterhorn