DEŇ 1:
Po príchode sme sa pofľakovali po pláži a po najbližších obchodíkoch. More máme 100 metrov od kempu, krása. Skúsili sme sa prejsť aj do Paklenického kaňonu, ale pýtali vstupné a platiť na cca 2 hodiny sme považovali za zbytočné, tak sme návštevu nechali až na ďalší deň.
DEŇ 2:
Rozdelili sme sa na dve skupiny. Spolu s Maťom vyrážame na Aniču kuk. Máme v pláne klasiku Mosoraški. Na nástupe je veľká karabína (naozaj veľká cca 40cm), pred nami je jedna dvojka. Nastupujeme hneď za nimi. Postupujeme ľahkým terénom mierne doprava, krátky pekný traverz vľavo a prichádza najťažšia dĺžka. 30 metrový sokolík a nohy na trenie. Celkom husté, asi sme málo naliezli na vápne 🙁 potom už len pohodové dve dĺžky. Najhorší bol zostup. Najskôr výstup na hlavný vrchol a potom už len dole popod celú stenu Aniči kuk. Už by som si to nechcel zopakovať. Strašné teplo, balansovanie na kameňoch v sandáloch, nebolo to moc príjemné.
DEŇ 3:
Tento krát sme sa rozdelili na tri skupiny. Dušan s Majou dávajú Trik. Maťo, Jožo a Čirpy idú Šaleški. Obe cesty sú na Aniči kuk, konkrétne na Stupe. Spolu s Dankou ostávame dole a preliezame si cesty čo liezli chalani minulý deň. Zava, Čuja ti si bog i batina!, Čuja ti si bog!, Matane ti si car, H.S.V., La Bamba, Nasti put, a bezmenné 4a a 5a. S dnešným lezením nie som moc spokojný, no celý deň som obzeral nádherný pilier. Ten si musíme vyliezť. Pri odchode si kupujem sprievodcu. Dnešný deň sa už nezopakuje. Už budeme vedieť kde to je a zakoľko to je 🙂
DEŇ 4:
Dnes sme sa opäť pofľakovali po pláži a po obchodoch. Kúpili sme potápačské okuliare, topánky a mnoho iných hlúpostí. Večer sme zistili že naše 9mm polovičky majú výrobnú vadu 🙁
DEŇ 5:
Konečne vyrážame na Debeli kuk – Stup. Na pilier, ktorý ma predtým tak upútal. Spolu s Maťom sme si vybrali cestu Slovenski. Najťažšia sa nám paradoxne zdala “papierovo ľahká” druhá dĺžka. Zaujímavá bola ešte tretia dĺžka, nebola ťažká ale silný vietor robil trochu problémy. Zostup bol vo forme troch zlaňákov, pohodička. Dušan s Jožom si vyliezli Karabore na Aniči kuk – Stup. Čirpy s Dankou si popoliezali na skalkách pri ceste.
DEŇ 6:
Celú noc strašne fučalo, umúdrilo sa to až ráno. A vďaka zlyhaniu komunikácie sme sa ocitli pod skalami traja. Jožo, Maťo, Pedro. V trojke sme sa nemohli pustiť do steny, trvalo by to strašne dlho a slnko by nás upieklo. Rozhodujeme sa teda zostať dole na skalkách.
Rozliezame sa vo Fleissige Villi, potom sa presúvame pod krásnu vežičku, kde si dávame Reibeisen a Il viaggio. Ide o krásne cesty. Stihnem si ešte sólnuť Via Normale a jedno bezmenné 4a. Kedže nás dohnalo slniečko presúvame sa na opačnú stranu kaňonu. Dávame si Bevanda, ktorý pokračuje ako Over dub. Chvíľkové zamračenie nám dáva príležitosť vyliezť si Marina. O trochu vyššie sme objavili krásne cesty. Orao, Žuna, Kos, Vuga. Na Jožove naliehanie naliezam do Aanvallluhhhh ktorý ma púšťa. Prichádza Danka, Maja a Čirpy. Skúšam ešte Veleshit. Začína ma bolieť noha a malíček na ľavej nohe mi trošku krváca. Rýchlo si sólnem Mann oder Memme. Bolesť je neznesiteľná a začínam mať obavy, či budem môcť zajtra liezť. Poslednú cestu už leziem len v sandáloch. Figa.
DEŇ 7:
Vyrážame na Aniču kuk – Trapez. Vybrali sme si D. Brahm 5c. Je to úplne prvá cesta ktorá tu bola vylezená. Na nástupe je umiestnená pamätná plaketa. Nastupuje Maťo a Čirpy, za nimi sa púšťam spolu s Dankou a skupinu uzatvára Dušan s Majou. Postupujeme ľahkým terénom pod previsy, kde traverzujeme vpravo. Ide o krásne lezenie. Ešte jedna dĺžka a sme pod kľúčovým komínikom. Maťo v ňom roztrhol batoh a tak pre istotu vyťahuje druhý na lane. Mne sa podarilo obstáť trošku lepšie, urobil som do batoha „iba“ dieru. Majin batoh mal tiež problémy. Nasledovali pohodové dĺžky. Maťo objavil peknú repku, z ktorej sa vykľul had. Posledné tri dĺžky boli opäť skvostné. Zostup bol opäť klasicky zlý, ale poučili sme sa a opäť zostupujeme v sandáloch 🙂 akurát na opačnú stranu.
DEŇ 8:
Tento krát vyrážame na Aniču kuk – Stup. Plán je jasný Karabore. Cesta vedie výrazným zárezom, ktorý končí v mierne previsnutej stienke. Veľmi pekné lezenie. Po „sud“ sme natiahli dve dĺžky namiesto v sprievodcovi uvádzaných troch. Tu sa striedame a ťahá Maťo. Dobre sme sa podelili. Mne sa páčilo lezenie po „sud“ a Maťovi od „sudu“. Zlaňujeme už v daždi. Našťastie tak rýchlo ako začalo aj prestáva. Jožo, ktorý nás čakal dole pod stenou a podriemkaval ma prehovára do daľšej cesty. Počasie je neisté a už sa nedokážem vyhecovať, začínam byť unavený. Schádzame dole, kde mám vyhliadnuté 2 dlhšie ľahké cesty za 3, ktoré som si chcel vysólovať. Momentálne sú však zatvorené. Chvíľku sa rozhodujeme čo ďalej. Bouldering, to je ono. Skúšam Galeb a na tretí pokus ho preliezam. Jožo ho skúša, avšak v lezkách ktoré má sa tam nedá postaviť, škoda. No name 4a je pohodovka a hneď ideme na Figu. Podivný boulder bez nôh. Moc mi nejde a tak ho preskáčem len po rukách 🙂 Psihijatrija je delikatesa, ktorú sme si obaja vybehli. Skúšam aj Mr. Lilo ale už mám moc unavené prsty a tak utekáme do kempu.
DEŇ 9:
Zbalili sme stany a vyrážame na Plitvické jazerá. Prešli sme si dolnú časť, pozreli najväčší vodopád, ktorý má 78 metrov, navštívili jaskyňu Manitu. Už len dlhá cesta domov. Kombinácia more skaly je úžasná. Spokojní sme boli všetci.
